Taliansko 2012 - 2. deň - Benátky

Na druhý deň bol plán jasný: auto necháme na parkovisku a my pôjdeme vlakom do Benátok. Našťastie vlaková stanica bola neďaleko, tak to bol ideálny plán. Na recepcii sme si kúpili lístky na vlak, dali sme si raňajky a hybaj na vlak. Ešte cez interrnet som našiel vlakovú stanicu, ktorá bola asi 500 m od hotela, až neskôr sme zistili, že je tam ešte jedna stanica, ktorá je asi 300 m od hotela, ale to nevadí. Nasadli sme a tešili sme sa na Benátky. Po ceste som sledoval, že tento kraj je naozaj dom vedľa domu, žiadne veľké role. Vtedy ma aj napadlo, že som niekde na internete čítal, že táto oblasť je považovaná za jedno mesto.

Vstup do mesta

Po asi 40 minútach sme dorazili do Benátok. Bola krásna čistá obloha, teplota niekde pri 20 stupňoch, ideálne počasie. Mal som pripravenú mapku s plánom kade pôjdeme, takže cesta bola jasná. Ako prvý sme zbadali Grand Canal a na ňom zastávku mestskej lodnej dopravy. Začalo sa fotenie.

Vošli sme do uličiek a snažil som sa ísť podľa mojej mapky. Aj sa mi to darilo. Prechádzali sme popri malebných kanáloch s mostíkmi a loďkami. Jediný problém bol smrad, čistá žumpa. Voda bola kalná, špinavá, odpudzujúca. Do tejto vody by so teda ruku nedal.

Každý dom bol najprv iný, niečím výnimočný. Alebo mal pekné okenice, alebo balkóniky, alebo stĺpiky, alebo farby, no jednoducho stále sa bolo na čo pozerať. Úzke uličky s povešaným prádlom na šnúrach vo výške, kamenné chodníky, no jednoducho také, ako sme si to predstavovali. Prešli sme okolo prvých zaujímavostí, fotili sme a užívali si romantickú prechádzku v Benátkach.

Južná časť

Dorazili sme až na okraj centra Benátok, až k prieplavu, kde sme stretli obrovskú výletnú loď. Takže mali sme taký malý zážitok aj z tohoto. Breh mora však už bol iný. Rástli tu obrovské trsy rias a v diaľke bolo vidieť ako sa stretáva Benátska voda s morskou. Až tu bolo vidieť ten obrovský rozdiel. Pokračovali sme ďalej po brehu. Zasa nejaké tie kostolíky uličky a domy.

Došli sme až na koniec dolného ostrova, kde sa nachádzala obrovská bazilika. Vnútro bolo pôsobivé, zasa o kus väčší priestor. Slovenské a české kostoly nám začali pripadať ako slabé odvary tých talianských. Mohutný priestor vo vnútri, pôsobivé presvetlenie slnečným svetlom a dokonalá výzdoba, tak to vyzeralo dnu. Pri ceste von sme stretli akúsi žobráčku, ktorá od nás vyžadovala peniaze za to, že sme vo vnútri fotili. Pritom nič také sme tam napísané nevideli. Bral som to vtedy tak, že sa nás snaží napáliť a spravil som dobre, neskoršie skúsenosti to potvrdili.

Vyšli sme von a pokochali sa pohľadom na gondoly aj so spievajúcimi gondoliermi. Prišiel aj dopravca UPS, samozrejme na lodi so znakom tejto spoločnosti. Všetko bolo také iné, benátske. Mestská doprava boli lode, taxíky boli lode, cesty tam neexistujú.

Centrum

Vybrali sme sa ďalej, smerom na námestie San Marco. Už sme začali blúdiť v uličkách. Ale ešte sme trafili na jeden z troch mostov cez Grand Canal. Prešli sme teda na hlavný ostrov. Turistov tu už bolo viac, blížili sme sa k centru. Keď sme vstúpili na námestie San Marco, tak prvé, čo som si všimol, boli dve dlhočizné budovy so stĺporadím. A v pozadí sa týčila bazilika a vedľa nej hlavná veža. Impozantný pohľad, ktorý stál za to. Námestie bolo plné ľudí, väčšina z nich stála v radoch na atrakcie, tak im treba, toto nebolo nič pre nás. My sme si išli sadnúť na schodíky k vode. Ja som sa vyzul, vytiahli sme pagáčiky, ktoré sme deň pred tým kúpili v Tescu a povedali sme si, že asi robíme niečo, čo ešte nikto pred tým. Žerieme pagáčiky zo slovenského Tesca na brehu mora na námestí San Marco. Pokŕmili sme holuby a pobrali sme sa ďalej.

Ale niečo sa už zmenilo. Už to nebolo také že “fíha, pozri aký balkón”, už to bolo také obkukané. Prešli sme sa pri brehu až ku kasárňam, tam sme sa zvrtli a pobrali sme sa domov, samozrejme inou cestou. Tu sme prvý krát zablúdili. Nami zvolená ulička končila kanálom. Len som sucho skonštatoval, že to patrí k Benátkam. Nohy nás už boleli, už sme toho mali akurát dosť. Zasa uličky, balkóniky, okenice, kostolíky … kanály ... už sme to obkukali. Ešte obchodný most a môžme ísť na hotel. Uličky, uličky a uličky. Naraz sme zablúdili. Jedna ulička končila vodou, druhá končila ako slepá, aj tretia, no nič, musíme sa vrátiť a nájsť iný východ.

Návrat

Prešli sme aj obchodný most a už sme boli blízko stanice. Nevedeli sme sa už dočkať. Zhodli sme sa, že sme videli asi akurát dosť. Sadli sme do vlaku a pobrali sa na hotel. Tam sme zbehli zasa na večeru. Chceli sme nejakú špecialitu, dostali sme 2 druhy cestovín, každý polovičku porcie. V počte pre každého 2 červené cestoviny a 3 zelené cestoviny. Samozrejme, na veľkom tanieri, za solídnych 8 EUR jedna porcia. Zjedli sme to samozrejme za chvíľku, tak sme dali ešte dezert panacotu pre manželku a výber pečiva s krémom. Toto nás chvalabohu zasýtilo a spokojný sme odišli na izbu.

Naplánovali sme si ďalší deň. Pôjdeme autom do Padova a Vicenzy.