Preskočiť na hlavný obsah

Demokracia je pliaga ľudstva

Nie, nešibe mi. Vážne si to myslím.

Demokracia je vec, ktorá nám viac škodí, ako pomáha. To je môj úsudok, ktorý sa formoval veľmi dlho.

Čo je to demokracia? V súčasnosti je to forma, ako sa dostať k moci. Spôsob, ako sa politici dostanú ku korytu. Zneužijú princípy demokracie a spravia sa vládcami krajiny.

Základom demokracie je pekná myšlienka. Všetci sme si rovní a všetci rozhodujeme. Názor väčšiny je ten víťazný. Pekná myšlienka, nie?

Má to však jeden problém. Táto myšlienka je založená na tom, že voliči spĺňajú aspoň základné morálne predpoklady:

  • ľudia sú vzdelaní a rozumní
  • ľudia rozhodujú slobodne a zodpovedne
  • ľudia nie sú ovplyvniteľní
  • ľudia rozpoznajú falošné sľuby

A v čom je problém? Že väčšina ľudí toto nespĺňa. Nerozumejú, nie sú vzdelaní. Nie sú zodpovední, často volia na základe vernosti. Sú ľahko ovplyvniteľní. A veria aj sľubom, o ktorých vedia, že sa nenaplnia.

A čo to znamená? Že rozhoduje väčšina. Demokraticky rozhoduje väčšina. A to tá časť voličov, s ktorou myšlienka demokracie ani neráta. Väčšina prevalcuje menšinu, bez ohľadu na to, či volili slobodne, rozumne, ...

Samozrejme, demokracia nie sú len voľby. Ale voľby sú jej základom. Demokratické voľby. Ach, aký vznešený názov a pritom je to obyčajný boj o moc.

Demokracia je pliaga, ktorá ovplyvňuje našu civilizáciu. Pod plášťom demokracie sa rozhoduje o našom živote. Ten, kto nie je s nami, je proti nám. Volíš zlú stranu, budeš otrokom.

Predstavme si, že by sa demokratických volieb mohli zúčastniť len (copy-paste):

  • ľudia sú vzdelaní a rozumní
  • ľudia rozhodujú slobodne a zodpovedne
  • ľudia nie sú ovplyvniteľní
  • ľudia rozpoznajú falošné sľuby

Koľko percent obyvateľstva by sa mohlo zúčastniť volieb? Akí ľudia by rozhodovali o ostatných? Áno, to je ono, tak by to malo fungovať!

Ale ako to dosiahneme? Budeme ľudí rozdeľovať na rozumných / nerozumných, zodpovedných / nezodpovedných, ovplyvniteľných / neovplyvniteľných ...

Nie, toto nie je správna cesta. Sme ľudia. Máme sa radi, máme voči sebe rešpekt, sme ľudský, humánny...či nie?

Čo vlastne chceme? No je to jednoduché. Chceme, aby sme si volili ľudí, ktorí dokážu spraviť správne rozhodnutie. O ktorých vieme, že sú najlepší z najlepších.

A ako to teda dosiahneme? Ťažko povedať, ale v prvom rade sa musíme zasa správať morálne správne. Robiť zodpovedné rozhodnutia. A toto sa asi len tak ľahko nestane.

Demokracia je pliaga ľudstva. Dostala nás do morálneho úpadku. Rozdelili sme sa na vládcov a otrokov. Z morálneho hľadiska sme tam, kde boli Egypťania, Gréci či Rimania. Len s malým rozdielom. Že teraz je to naopak. Otrokov je menšina, demokraticky prevalcovaná menšina.

Demokraticky zvolení zástupcovia ľudu si upravujú pravidlá, rozdeľujú si pozície, poznajú len vlastných ľudí. Naši demokraticky zvolení zástupcovia sú univerzálni vojaci, ktorí dokážu všetko, teda len akoby.

Kto sa dostane k moci, použije ju na to, aby aj nabudúce zostal pri moci. Menšina, teda otroci, sú čo najviac utláčaní, pekne podľa vzoru Rimanov. A nepokoje otrokov sú čo najskôr a čo najviditeľnejšie potláčané. Aby ostatní otroci vedeli, čo sa im môže stať.

Toto všetko sa deje pod plášťom demokracie. Nie, nestrieľa sa, to nie je humánne (alebo nie)? V demokratickej spoločnosti sa toto rieši súdom. Nezávislým (alebo nie?) orgánom, ktorí rozhodne, kto má pravdu. Teda mal by...

Takže ako dosiahneme to, čo od demokracie očakávame? Tak Vám to konečne poviem. No demokraticky to očividne nedosiahneme. Očividne celé princípy demokracie zlyhávajú.

Pretože demokracia je v súčasnosti len spôsobom, ako sa dostať k moci a ako sa udržať pri moci. Ľudia majú pocit, že to bolo spravodlivé, demokraticky rozhodnuté.

Ja však cítim, že to demokratické rozhodnutie nie je správne. Pretože demokracia je pliaga ľudstva.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Benzín vs diesel

Už dlhší čas som sa zamýšľal nad tým, akú výhodu majú dieselové motory nad benzínovými motormi z pohľadu silových vlastností. Teda akú majú výhodu v ťahu, kedy musia preraďovať, aký má zmysel ťahať to až do vysokých otáčok. Očakával som, že benzínové motory budú na tom asi lepšie (samozrejme pri porovnaní motorov s približne rovnakým výkonom). Ako názornú ukážku som sa rozhodol vybrať si dva benzínové a dva dieselové motory z Ford Focusov. Benzínové motory sú zastúpené 2.0 Duratec HE (motor z môjho auta), 1.6 Ti-VCT (variabilné časovanie ventilov). Dieselové motory sú zastúpené 1.8 TDCI a 2.0 TDCI. Začal som teda najskôr teóriou. Hľadal som články zaoberajúce sa výkonom a prípadne porovnaním výkonov benzínových a dieselových motorov. Prvé, čo ma prekvapilo, bolo, že výkon sa počíta pomocou vzorca, do ktorého sa doplní nameraný krútiaci moment a otáčky motora v danom momente . Vždy som si myslel, že výkon aj krútiaci moment sú samostané veličiny. Hneď mi bolo jasné, že tým pádom sa najd

Taliansko 2012 - 9. deň - cesta Rím - Vieste

Nastal deň, kedy sa rozlúčime s Rímom a vyberieme sa ešte južnejšie, do Neapola a odtiaľ k Jadranskému moru do Vieste. Mali sme dosť cestovať autom s niekoľkými zastávkami (Napoli, Pompei, Candella). Privstali sme si preto, aby sme nemali zasa časový stres, posledné raňajky v Ríme, skontroloval som čelné sklo na aute, ktoré našťastie už ďalej nepráskalo, zaplatili sme, nahodili batožinu a vybrali sme sa na cestu. Cesta z Ríma Keďže bol pondelok ráno, očakával som trošku viac áut na cestách, čo sa však naplnilo len z časti. Od hotela sme sa vcelku svižne dostali až na obchvat, kde doprava zastavila vďaka zápche na vjazde do Ríma, na čo som po zopár minútach došiel a pokračovali sme na diaľnicu. Po ceste sme potrebovali natankovať, takže po asi hodine jazdy sme odbočili na benzínku Esso. Už z diaľky na nás mával jeden obsluhujúci, že nech zastanem na stojane úplne naľavo, čo som aj tak plánoval. Vystúpil som, otvoril nádrž, dal do nej hadicu a nič. Tak znova a nič, benzín nešiel, d

Taliansko 2012 - 3. deň - autom Padova a Vicenza

Ráno sme sa s kľudom zobudili, dali sme si sýte raňajky a vybrali sme sa na krátky výletík do neďalekého Padova a za ním Vicenzy. Prvý šok prišiel hneď pri aute. Pamätáte sa na náraz kameňa za Kitsee ? Tak vybral si svoju daň. Auto počas prechádzajúceho dňa bolo celý deň na slnku, prehrialo sa a sklo prasklo. Takže hneď od rána smola, ale snažili sme sa to hodiť za hlavu, veď sme predsa na dovolenke. Cesta autom Navigácia nastavená smer Padova. Vzdialenosť 25 km, za chvíľku sme tam. Aj keď sa mi nezdal odhadovaný čas 40 minút. V duchu som si vravel: to akože 25 km za 40 minút ? To je blbosť, to by bol priemer menej ako 50 km/h. To bude nejaká chyba navigácie. Bohužiaľ, nebola to chyba navigácie, to boli reálne čísla. Cesta do Padova bola v podstate jedna veľká dedina. Neustále semafóry, križovatky, domy, prechody...nebolo to husto osídlené, ale rýchlosť bola povolená maximálne tak na 70 km/h. Toto bola hlavná brzda. Popri tom, navigácia, lepšie povedané GPS modul, začal blbnúť.