Preskočiť na hlavný obsah

Taliansko 2012 - 13. deň - cesta San Marino - Trieste


Táto časť našej cesty bola veľmi skromná a nudná. Pôvodne sme mali naplánovanú zastávku v Bologni, kde bol však po zemetrasení vyhlásený stav ohrozenia a preto sme sa tomuto mestu radšej vyhli. Na pláne bola teda cesta zo San Marina priamo do Trieste.

Odjazd zo San Marína

Ráno bolo ako skoro každé iné, budíček, zbalenie, raňajky, zaplatenie, rozlúčenie a hybaj ďalej. Tentokrát sme to mali spestrené prázdnou nádržou. Avšak zjazd dole z vrchola kopca nepotreboval zasa až tak veľa benzínu. Dorazili sme však na prvý kruháč a tu nastala čudná situácia. Očividne som nepochopil, prečo tu ten kruháč vôbec stoji. Išli sme totižto dole kopcom, pričom po pravej strane sme mali dolinu a po ľavej strane bol vrchol kopca. Od kruháča sme mali pokračovať po ceste, ktorá išla v podstate priamo pod tou našou, takže bolo potrebné otočiť sa o 180 stupňov. Moje auto na tento manéver potrebuje dosť veľa miesta, ale keďže tieto dve cesty (príjazdová a výjazdová) sa schádzali v dosť ostrom rohu, mal som tento manáver vopred prehraný. Kruhový objazd tu slúžil na to, aby som po zídení zhora vošiel na kruháč, otočil sa okolo neho a potom pokračoval po ceste dole. Môj manéver však spočíval v klasickom prejazde. Výsledkom toho bolo, že som sa snažil zatočiť priamo do výjazdovej cesty, čo samozrejme nešlo bez toho, aby som vošiel do protismeru. Tým som zablokoval auto prichádzajúce zo spoda. Našťastie to celé dopadlo dobre až na to,že som vtedy vypadal ako úplný idiot.

Pokračovali sme dole po San Maríne a hľadali sme najbližšiu benzínku. Tú sme našli až pod mestom. Po skúsenostiach z benzínky za Rímom som si spravil celú obsluhu radšej sám. V aute nám vtedy zostal ešte dojazd 12 km. Zaplatil som a pokračovali sme ďalej. Až po diaľnicu som mal priemernú spotrebu 3.2 litra, čo bolo spôsobené hlavne tým, že sme boli ubytovaní vo výške 730 metrov a zchádzali sme až na úroveň mora.

Ďalšia cesta bola dosť nudná. Míňali sme sme Bolognu, Ferraru, teda oblasť, kde bolo epicentrum zemetrasenia. Budovy poškodené neboli, aj keď sme videli nejaké rozpadnuté budovy, ale to mohlo byť spôsobené skôr vekom ako zemetrasením. Po ceste sme sa zastavili na jednej veľkej benzínke, kde sme kúpili sladkosti a iné darčeky pre rodinu a priateľov.

Trieste

Onedlho sme sa priblížili k Trieste, najvýchodnejšiemu mestu Talianska. Okolie bolo pekné, príroda nádherná. Našli sme náš hotel a boli sme sklamaní. Najdrahší hotel našej dovolenky, mal byť najštýlovejší, pri mori. Čo teda aj bol, ale problémom bola cesta hneď vedľa hotela. Očividne to bola najpoužívanejšia cesta v Trieste. Neustále tam jazdili autá, motorky a aj kamióny. A naša izba bola otočená smerom k ceste, takže autá jazdili asi 10 metrov od našej izby. Našťastie bol tam aj plot, ale bohužiaľ hluku a otrasom sme sa nevyhli. Išli sme sa teda aspoň pozrieť k moru. Tu som pochopil, že fotograf, ktorý fotil prezentáciu hotela, odviedol výbornú pracú. Kus betónu na brehu mora, na ktorom boli lehátka, tak vyzeralo miesto, kde sme mali v pláne rozlúčiť sa s morom. A najhoršie bolo, že hneď vedľa tejto betónovej terasy bola dosť veľká reštaurácia. Sklamanie bolo ohromné.

Zašli sme si teda aspoň na kávu do reštaurácie a potom sme išli odpočívať na izbu, nič iné sa tu vlastne nedalo a na cestu do mesta sme už akosi nemali sily. Tie predchádzajúce rušné dni a nudná cesta zo San Marína na nás zanechali svoje stopy.

Po 18:00 sme sa vybrali, že ideme na večeru. Z reštaurácie nás rovno poslali preč, že otvárajú až o 19:00. Tak sme hladní a sklamaní išli aspoň k moru a potom zasa na izbu. Po 19:00 sme sa vrátili do prázdnej reštaurácie. Objednali sme si jedlo. Ja som si dal znova pizzu a musím povedať, že bola druhá najlepšia v Taliansku. Postupne prichádzali hostia a o 20:00 už bolo vcelku plno. My sme však už mali dojedené, ovšem obsluha si nás akosi nevšímala a až po 30 minútach sme sa dostali k plateniu. Aj táto udalosť zapríčinila, že Trieste v nás nezanechalo dobrý dojem.

Pobrali sme sa teda na izbu a išli sme radšej spať a hlavne tešiť sa na to, čo nás čaká doma. Ešte nás však čakala cesta z Trieste do Bratislavy.
Menovky:

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Benzín vs diesel

Už dlhší čas som sa zamýšľal nad tým, akú výhodu majú dieselové motory nad benzínovými motormi z pohľadu silových vlastností. Teda akú majú výhodu v ťahu, kedy musia preraďovať, aký má zmysel ťahať to až do vysokých otáčok. Očakával som, že benzínové motory budú na tom asi lepšie (samozrejme pri porovnaní motorov s približne rovnakým výkonom). Ako názornú ukážku som sa rozhodol vybrať si dva benzínové a dva dieselové motory z Ford Focusov. Benzínové motory sú zastúpené 2.0 Duratec HE (motor z môjho auta), 1.6 Ti-VCT (variabilné časovanie ventilov). Dieselové motory sú zastúpené 1.8 TDCI a 2.0 TDCI. Začal som teda najskôr teóriou. Hľadal som články zaoberajúce sa výkonom a prípadne porovnaním výkonov benzínových a dieselových motorov. Prvé, čo ma prekvapilo, bolo, že výkon sa počíta pomocou vzorca, do ktorého sa doplní nameraný krútiaci moment a otáčky motora v danom momente . Vždy som si myslel, že výkon aj krútiaci moment sú samostané veličiny. Hneď mi bolo jasné, že tým pádom sa najd
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Taliansko 2012 - 9. deň - cesta Rím - Vieste

Nastal deň, kedy sa rozlúčime s Rímom a vyberieme sa ešte južnejšie, do Neapola a odtiaľ k Jadranskému moru do Vieste. Mali sme dosť cestovať autom s niekoľkými zastávkami (Napoli, Pompei, Candella). Privstali sme si preto, aby sme nemali zasa časový stres, posledné raňajky v Ríme, skontroloval som čelné sklo na aute, ktoré našťastie už ďalej nepráskalo, zaplatili sme, nahodili batožinu a vybrali sme sa na cestu. Cesta z Ríma Keďže bol pondelok ráno, očakával som trošku viac áut na cestách, čo sa však naplnilo len z časti. Od hotela sme sa vcelku svižne dostali až na obchvat, kde doprava zastavila vďaka zápche na vjazde do Ríma, na čo som po zopár minútach došiel a pokračovali sme na diaľnicu. Po ceste sme potrebovali natankovať, takže po asi hodine jazdy sme odbočili na benzínku Esso. Už z diaľky na nás mával jeden obsluhujúci, že nech zastanem na stojane úplne naľavo, čo som aj tak plánoval. Vystúpil som, otvoril nádrž, dal do nej hadicu a nič. Tak znova a nič, benzín nešiel, d
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Taliansko 2012 - 3. deň - autom Padova a Vicenza

Ráno sme sa s kľudom zobudili, dali sme si sýte raňajky a vybrali sme sa na krátky výletík do neďalekého Padova a za ním Vicenzy. Prvý šok prišiel hneď pri aute. Pamätáte sa na náraz kameňa za Kitsee ? Tak vybral si svoju daň. Auto počas prechádzajúceho dňa bolo celý deň na slnku, prehrialo sa a sklo prasklo. Takže hneď od rána smola, ale snažili sme sa to hodiť za hlavu, veď sme predsa na dovolenke. Cesta autom Navigácia nastavená smer Padova. Vzdialenosť 25 km, za chvíľku sme tam. Aj keď sa mi nezdal odhadovaný čas 40 minút. V duchu som si vravel: to akože 25 km za 40 minút ? To je blbosť, to by bol priemer menej ako 50 km/h. To bude nejaká chyba navigácie. Bohužiaľ, nebola to chyba navigácie, to boli reálne čísla. Cesta do Padova bola v podstate jedna veľká dedina. Neustále semafóry, križovatky, domy, prechody...nebolo to husto osídlené, ale rýchlosť bola povolená maximálne tak na 70 km/h. Toto bola hlavná brzda. Popri tom, navigácia, lepšie povedané GPS modul, začal blbnúť.
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej