Preskočiť na hlavný obsah

Taliansko 2012 - 14. deň - cesta Trieste - Bratislava


Noc bola vcelku pokojná na to, že vedľa nás bola hlučná cesta. Takže sme sa vcelku dobre vyspali. Ráno klasické zbalenie, raňajky, zaplatenie. Išli sme sa ešte rozlúčiť s morom, to bolo naposledy, čo sme more videli. Sadli sme do auta a pokračovali sme cez Slovinsko domov.

Navigácia sa však opäť začala strácať v uličkách a hnala nás na akési dosť rozpadnuté cesty, takže prišlo znova rozhodnutie ísť podľa inštinktu a aj navigácia to o chvíľku pochopila. Vychádzali sme na kopec za Trieste smerom na Slovinsko. Tu sme ešte mali možnosť vidieť niekoľko pekných pohľadov na pekné pobrežie a onedlho sme už boli na Slovinských hraniciach, kde sme si rýchlo kúpili dialničnú známku a pokračovali sme smerom domov.

Cesta ubiehala vcelku rýchlo, asi aj preto, že to už nebola rovina ako v Taliansku, ale sme prechádzali kopcami. Tu sme videli aj prvú a jedinú dopravnú nehodu na celej dovolenke. A fakt, že to už bolo mimo Talianska a v Taliansku sme žiadnu nehodu nevideli, bol prekvapujúci. Aj napriek tomu, ako Taliani jazdia, tak sa nič nestalo.

Zastavili sme sa ešte na benzínke, kde sme tankovali najlacnejší benzín, lacnejší ako u nás či v Rakúsku. Doplnili sme si zásoby vody a ponáhľali sme sa domov. Už sme tam chceli byť čo najskôr. Onedlho sme dorazili na Rakúske hranice, kde sme znova kupovali dialničnú známku a čakali sme na Graz, kde by sme mali pokračovať smerom na Viedeň. A aj časom prišla smerová tabuľa Viedeň - Bratislava, ale navigácia ukazovala že až o 4 kilometre máme odbočiť. A keď po 4 kilometroch navigácia stále ukazovala, že mám odbočiť po 4 kilometroch, bolo mi jasné, že sa zasekol mobil. Takže rýchly reštart a medzitým blúdenie po okrajových cestách v Grazi. Po čase sa konečne navigácia dala dokopy a už ukazovala cestu. Stratili sme nejaký čas, ale to nám už nevadilo. Tešili sme sa na naše mačky a našu posteľ.

Cesta ubiehala rýchlo, ale zároveň pomaly. Onedlho ešte pred Viedňou sme odbočili z diaľnice a už sme cítili, že náš cieľ sa blíži. Prešli sme popri jazere, Parndorfe a už sme v diaľke videli Bratislavský hrad. Konečne sme dorazili domov.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Benzín vs diesel

Už dlhší čas som sa zamýšľal nad tým, akú výhodu majú dieselové motory nad benzínovými motormi z pohľadu silových vlastností. Teda akú majú výhodu v ťahu, kedy musia preraďovať, aký má zmysel ťahať to až do vysokých otáčok. Očakával som, že benzínové motory budú na tom asi lepšie (samozrejme pri porovnaní motorov s približne rovnakým výkonom). Ako názornú ukážku som sa rozhodol vybrať si dva benzínové a dva dieselové motory z Ford Focusov. Benzínové motory sú zastúpené 2.0 Duratec HE (motor z môjho auta), 1.6 Ti-VCT (variabilné časovanie ventilov). Dieselové motory sú zastúpené 1.8 TDCI a 2.0 TDCI. Začal som teda najskôr teóriou. Hľadal som články zaoberajúce sa výkonom a prípadne porovnaním výkonov benzínových a dieselových motorov. Prvé, čo ma prekvapilo, bolo, že výkon sa počíta pomocou vzorca, do ktorého sa doplní nameraný krútiaci moment a otáčky motora v danom momente . Vždy som si myslel, že výkon aj krútiaci moment sú samostané veličiny. Hneď mi bolo jasné, že tým pádom sa najd

Taliansko 2012 - 9. deň - cesta Rím - Vieste

Nastal deň, kedy sa rozlúčime s Rímom a vyberieme sa ešte južnejšie, do Neapola a odtiaľ k Jadranskému moru do Vieste. Mali sme dosť cestovať autom s niekoľkými zastávkami (Napoli, Pompei, Candella). Privstali sme si preto, aby sme nemali zasa časový stres, posledné raňajky v Ríme, skontroloval som čelné sklo na aute, ktoré našťastie už ďalej nepráskalo, zaplatili sme, nahodili batožinu a vybrali sme sa na cestu. Cesta z Ríma Keďže bol pondelok ráno, očakával som trošku viac áut na cestách, čo sa však naplnilo len z časti. Od hotela sme sa vcelku svižne dostali až na obchvat, kde doprava zastavila vďaka zápche na vjazde do Ríma, na čo som po zopár minútach došiel a pokračovali sme na diaľnicu. Po ceste sme potrebovali natankovať, takže po asi hodine jazdy sme odbočili na benzínku Esso. Už z diaľky na nás mával jeden obsluhujúci, že nech zastanem na stojane úplne naľavo, čo som aj tak plánoval. Vystúpil som, otvoril nádrž, dal do nej hadicu a nič. Tak znova a nič, benzín nešiel, d

Taliansko 2012 - 3. deň - autom Padova a Vicenza

Ráno sme sa s kľudom zobudili, dali sme si sýte raňajky a vybrali sme sa na krátky výletík do neďalekého Padova a za ním Vicenzy. Prvý šok prišiel hneď pri aute. Pamätáte sa na náraz kameňa za Kitsee ? Tak vybral si svoju daň. Auto počas prechádzajúceho dňa bolo celý deň na slnku, prehrialo sa a sklo prasklo. Takže hneď od rána smola, ale snažili sme sa to hodiť za hlavu, veď sme predsa na dovolenke. Cesta autom Navigácia nastavená smer Padova. Vzdialenosť 25 km, za chvíľku sme tam. Aj keď sa mi nezdal odhadovaný čas 40 minút. V duchu som si vravel: to akože 25 km za 40 minút ? To je blbosť, to by bol priemer menej ako 50 km/h. To bude nejaká chyba navigácie. Bohužiaľ, nebola to chyba navigácie, to boli reálne čísla. Cesta do Padova bola v podstate jedna veľká dedina. Neustále semafóry, križovatky, domy, prechody...nebolo to husto osídlené, ale rýchlosť bola povolená maximálne tak na 70 km/h. Toto bola hlavná brzda. Popri tom, navigácia, lepšie povedané GPS modul, začal blbnúť.