Obyčajný Pomaranč

Ráno sme si riadne privstali, pretože sme plánovali ísť k pamiatkam dostatočne zavčasu, aby sme sa vyhli davom turistov. Takže raňajky sme absolvovali ako prví, rýchlo sme do seba nahádzali nejaké prosciutto, syry, a kávu. Tu sa zastavím, pretože sme nečakali na obsluhu, že či chceme kávu, ale velmi aktívne sme si objednali. Ja som si dal capucino, Zuzka late. A potom sme prekvapene pozerali, že v tom late snáď ani nie je káva. No a ani nebola, pretože sme objednali čisté late, čo je teda spenené mlieko. U nás by v podniku priniesli cafe late, ale tam pod týmto poznajú čisté spenené mlieko. Zuzka to samozrejme nevypila a tak sme sa pobrali na metro. Dnes začíname pri Coloseu. Kúpili sme si klasické automatové lístky, previezli sme sa až na stanicu Coloseo. Coloseo Vyšli sme von z metra a čakali sme, že čo tam bude na námestí pred Coloseom. A nebol tam nikto, len zopár roztrúsených turistov. Náš plán vyšiel, odžubali sme celé fronty. Vošli sme teda do areálu Colosea, vystáli sm...

Ráno sme sa zobudili klasicky dovolenkovo, čiže trocha neskôr, dali sme si klasicky raňajky (Zuzka si dala tentokrát late, čiže obyčajné spenené mlieko bez kávy, čo samozrejme nevypila) a pobrali sme sa do mesta. Tentokrát bol cieľom samotný Vatikán, mali sme už kúpené lístky do Vatikánskeho múzea. Išli sme zasa metrom, tentokrát sme prestupovali. Vystúpili sme na stanici neďaleko Vatikánu a dali sme si asi 15 minút pešo cez túto časť mesta. Bolo vidieť, že tu všetko žije z turistov. Po ulici nás oslovovali ľudia, sprievodcovia Vatikánskym múzeom. Dosť často boli otravní, snažili sa na seba upozorniť a liezlo to dosť na nervy. Ale také je to pri miestach s hromadou turistov. Námestie sv. Petra Ako prvý cieľ sme si zvolili Námestie sv. Petra a Baziliku sv. Petra. Keď sme sa konečne dostali na námestie, ohromil nás veľký počet ľudí, ktorí sa tu nachádzali. Ale zároveň aj samotné námestie, lemované stĺporadím a takisto majestátny vchod do baziliky. Zároveň sme si všimli aj niečo, čo...

Ráno sme sa zobudili troška neskôr, ale veď sme na dovolenke. Celí nabudení na mesto miest, sme zbehli na raňajky, pobalili sme si základné veci a hybaj na metro. Zobral som si svoju drahú kvalitnú obuv. Vtedy som ešte nevedel, akú chybu som spravil. Pretože v týchto topánkach som už horko-ťažko prešiel Benátky a nepoučil som sa. Auto s prasknutým sklom sme nechali na hoteli pod stromom, snáď to sklo vydrží a nebude práskať ďalej. Prvá cesta metrom Vybrali sme sa teda do mesta. Došli sme k metru. Našťastie tu mali automaty na lístky, jeden lístok stál 1 EUR a platil 75 minút. Vcelku fajn cena. Zošli sme do podzemia k nástupišťu a tu už čakala fronta ľudí. Nechápal som, čo to má znamenať, veď toto je konečná a bolo už pol desiatej, čiže už ani špička by už nemala byť. Prišiel vlak, tá hromada ľudí nastúpila dnu a vo vagónoch zostalo akosi tesno. Ďalšia zastávka, nastúpili ďalší ľudia. Po zopár zastávkach už začalo byť naozaj tesno. Prvé, čo ma napadlo, bolo že je to normálne, že tak...

Ráno sme sa zobudili trocha skôr, aby sme ušetrili čas a odišli z hotela ešte pred 8:00, čo sa nakoniec nepodarilo, ale nevadí, veď sme boli na dovolenke. Ráno nás prekvapil dážď. Po ceste dážď slabol až časom úplne zanikol. Tentokrát sme išli po diaľnici a cesta začala rýchlo ubiehať. Prešli sme okolo Padova, Ferrari aj Bologne, a vošli sme do kopcov. Tu niekde začína Toskánsko, kraj, na ktorý som bol veľmi zvedavý. Našťastie cesta po diaľnici ubiehala rýchlo, hlavne bola kľukatá, takže aj zaujímavá. Kopcovitý terén ponúkal rôzne pohľady a výhľady, omnoho lepšie cestovanie ako po Bolognu. Florenzia Po asi dva a pol hodinách sme sa priblížili k Florenzii. Čakal som, že to už nemôže byť s dopravou horšie ako to bolo v Padove a Trevise. Opak bol však pravdou. Hustá premávka, tlačenie sa áut a predbiehanie na neuveriteľných miestach, takto nás privítala Florenzia. Poriadok zmizol spolu so značením na ceste. Mal som v navigácii poznačené parkovisko pod vlakovou stanicou, vedel som, ž...

Ráno sme sa s kľudom zobudili, dali sme si sýte raňajky a vybrali sme sa na krátky výletík do neďalekého Padova a za ním Vicenzy. Prvý šok prišiel hneď pri aute. Pamätáte sa na náraz kameňa za Kitsee ? Tak vybral si svoju daň. Auto počas prechádzajúceho dňa bolo celý deň na slnku, prehrialo sa a sklo prasklo. Takže hneď od rána smola, ale snažili sme sa to hodiť za hlavu, veď sme predsa na dovolenke. Cesta autom Navigácia nastavená smer Padova. Vzdialenosť 25 km, za chvíľku sme tam. Aj keď sa mi nezdal odhadovaný čas 40 minút. V duchu som si vravel: to akože 25 km za 40 minút ? To je blbosť, to by bol priemer menej ako 50 km/h. To bude nejaká chyba navigácie. Bohužiaľ, nebola to chyba navigácie, to boli reálne čísla. Cesta do Padova bola v podstate jedna veľká dedina. Neustále semafóry, križovatky, domy, prechody...nebolo to husto osídlené, ale rýchlosť bola povolená maximálne tak na 70 km/h. Toto bola hlavná brzda. Popri tom, navigácia, lepšie povedané GPS modul, začal blbnúť....

Na druhý deň bol plán jasný: auto necháme na parkovisku a my pôjdeme vlakom do Benátok. Našťastie vlaková stanica bola neďaleko, tak to bol ideálny plán. Na recepcii sme si kúpili lístky na vlak, dali sme si raňajky a hybaj na vlak. Ešte cez interrnet som našiel vlakovú stanicu, ktorá bola asi 500 m od hotela, až neskôr sme zistili, že je tam ešte jedna stanica, ktorá je asi 300 m od hotela, ale to nevadí. Nasadli sme a tešili sme sa na Benátky. Po ceste som sledoval, že tento kraj je naozaj dom vedľa domu, žiadne veľké role. Vtedy ma aj napadlo, že som niekde na internete čítal, že táto oblasť je považovaná za jedno mesto. Vstup do mesta Po asi 40 minútach sme dorazili do Benátok. Bola krásna čistá obloha, teplota niekde pri 20 stupňoch, ideálne počasie. Mal som pripravenú mapku s plánom kade pôjdeme, takže cesta bola jasná. Ako prvý sme zbadali Grand Canal a na ňom zastávku mestskej lodnej dopravy. Začalo sa fotenie. Vošli sme do uličiek a snažil som sa ísť podľa mojej mapk...

Ráno sme sa zobudili plní očakávaní. Konečne odchádzame. Už ani neviem, čí som sa dobre vyspal, snáď áno. Posledné domáce raňajky, posledná kontrola základných vecí, rozlúčka s mačkami a hurá na výlet. Nasadli sme do auta, kufre sme dali na zadné sedadlá, pretože kufor bol plný vody na pitie a jedla. Naštartovať GPS, naštartovať navigáciu....neide. Už som nervačil, ešte sme sa ani nepohli. Na toto som čakal celý čas. Smola, ktorá ma sprevádzala posledné týždne, vo mne vyvolala očakávania ďalších problémov. sa musela nejako prejaviť. Pritom som predtým niekoľko týždňov jazdil s navigáciou, skúšal, či to funguje, všetko bolo ok. A teraz, v deň odchodu, nefunguje. Takže reštart GPS, reštart telefónu, spárovanie GPS s telefónom, GPS softvér začal fungovať, navigácia tiež, konečne sme mohli vyraziť. Už sme mali zdržanie 15 minút. Po známych cestách Najkratšia cesta je cez rakúske dediny. Takže sme prešli hraničný priechod, Berg, Kitsee, za Kitsee sme dobehli nejaké auto, naraz prá...