Co som vlastne jazdil:
Ferrari 360 Modena F1
Vykon: 406 HP
motor ulozeny v strede
max otacky 9500 ot/min
roboticka prevodovka a spojka, ovladanie kridelkami pod volantom
Samozrejme ze som niekolko dni pred samotnou jazdou studoval vsetko mozne na internete, ake varianty sa robili, ako by to malo fungovat. Videl som zopar testov, aj ten kde Tiff Needell testoval toto auto este pred mozno aj 20 rokmi a oznacil ho za najlepsie auto na svete. To vo mne opravnene vyvolavalo velke ocakavania.
Po vzhladovej stranke som ho poznal uz dobre, takze som uz nebol prekvapeny, ked som ho videl u majitela na dvore. Co ma prekvapilo bola vyska. To auto je fakt nizke. Tak sme sa pozdravili s instruktorom, spisali sme protokoly a isiel som si sadnut. Bezramove dvere so stahovanim okna pri otvarani a dotahovani pri zatavarani boli ten uvodom. Samozrejme full elektrika na sedadlach. Prijemny maly volant bez tlacitok. Jednoducha palubovka, tlacitka fakt asi spred 20 rokov, ale v jednoduchosti je krasa. Vzadu by ste tazko nieco hladali, tam sa cervenali hlavy osemvalca.
Isiel som si sadnut, ale to auto je brutalne nizko. Tam si clovek ide uz lahnut. Niejako som sa tam zmestil, v tom som zistil, ze moja hlava sa tam uz nezmesti. Nuz co uz. tak som sklopil sedadlo, aby som sa tam zmestil aj s hlavou. Instruktor mi vysvetlovat zopar veci ohladom ovladania, ako preradovat a podradovat pomocou motilikov, ze to nema spojkovy pedal, ze je to nervozne a nesmiem menit prevodovy stupen niekde v zakrute. Pochopil som, sadol si do auta aj on, stlacil som brzdu, nastartoval som este klasicky klucom.
Zo zadu sa ozvalo nieco podobne ako ked na okruhu startuju studene motory zavodnych aut. Ziadne prijemne bublotanie, odladeny zvuk. Tvrde hrkotanie zavodneho motora, ktoremu sa na tych otackach ocividne nepacilo. Uplne studeny motor, otacky poskakovali, ale co uz. Otvorila sa brana, mam vraj vyjst von. V tom som si ovedomil, ze to auto nema rovnu kapotu ale za prednymi svetlami pokracuje vlna az k prednemu sklu, podobne ako to maju u Porsche. Takze zasa len slaby prehlad pred autom. Pozriem sa do spatnych a tam je vidiet hlavne otvor na privod vzduchu k motoru, to je vidiet na obidvoch spatnych. Ziadna klucka zadnych dveri, ale otvor na privod vzduchu. Hovorim si fasa a az vtedy som si ovedomil ze fakt sedim v niecom inom, v niecom riadne ostrom. Pozriem sa pred seba a tam je seria roznych budikov, dokonca aj s teplotou oleja, dalsi znak sportoveho auta.
Vysli sme von na cestu, najprv sa muselo auto zohriat. Rozbeh na jednotke ziadna sranda. Potom vsak take pohodove prehadzovanie rychlosti cez motyliky, to je uz ina kava. Uberie si to plyn, vytlaci spojku, prehodi rychlost, pusti spojku a jedeme dal. Aktualny prevodovy stupen ukazuje display. Auto sa zohrievalo az po Senec a to sme isli uz peknych 10 - 15 minut.
Potom nasledovala jazda na dialnici. Vchadzame na dialnicu cez najazdovu zakrutu. Odvazim sa trocha pospekulovat, ako sa prenasa vaha. Pridam plyn, chytam bocne G-cko, pustim plyn, pridam plyn, pustim plyn, pridam plyn ... setko v uplnom poriadku. Jedine, co bolo citit, ze je tam fakt zavodna spojka, ktora poskakuje, Sice nie velmi, ale poskakuje.
Zjazd sa vyrovnal, nasleduje priradenie na dialnicu, tak si hovorim teraz tomu nalozim. Plyn az na podlahu, pri 8000 preradenie, zdalo sa mi aj jemne strelenie do vyfuku a mame tu 180. Ani som sa nenazdal. Husta premavka, vsade kopa aut, musim brzdit. Auto predomnou sa uhlo do prava a predomnou sa otvorila volna dialnica. Tak podme, zo 6-tky 3x klik na packu, podradenie do trojky, otacky vyleteli az niekde k 7 000, spojka prudko zabrala, cele auto poskocilo. Plyn na podlahe a hybaj. Rozhucalo sa to, brutalne zatlacilo, pod plnym plynom preradenie na vyssi stupen, prudke seknutie spojky. Zatah pokracuje, nic nepocujem, len motor a okolity vzduch. Vzduch ? A kolko idem ? Kratky mrk a uz sme niekde za 200, mozno 220, uf, tak radsej sestka, pustenie pynu a brzdenie motorom. To bolo silno na vodicak.
Dohnali sme kolonu, cele sa to vlecie 130, nemam si kde vyskusat auto kua. Uz sme pri odbocke Voderady, tu to poznam, za odbockou ide zakruta hore kopcom az ku kruhacu na kopci. Zacina odbocovaci pruh, predomnou prazdno. Dvakrat klik na lavu pacu, je tam stvorka, plny kotol. Akonahle zopla spojka auto poskocilo, rozreval sa motor a silny zatah ma hnal hore kopcom. Hovorim: tu skusim brzdy. Tak s citom tvrda brzda, brzdy uplne v pohode, ziadne trepotanie, krasne hladne brzdenie. Prichadza seria kruhacov. Ale nie, hned na prvom mi vbehol pred auto kamion s privesom. Tak sa za tym kamionom plazim cez kruhace.Vychadzame z kruhacov, cesta pokracuje novym asfaltom, kde je krasna rychla sikana dole kopcom bez jedineho stromu. Vidim, ze nejde ziadne auto, este pre istotu vykuknem zlava, nic nevidim, tuk-tuk do lavej packy, dvojka, pozor, len nie plny kotol, pridam, auto vyleti dopredu, sup trojka. za chvilku sup stvorka a uz idem moc rychlo. Ukludni sa, nemusis sa tu zabit. Tak davam sestku a uz len bublotavo brzdim motorom a cakam az vojdem konecne do dediny. Ale co, vsak som na Ferrari, tak este raz dvakrat tuk do lavej packy, plny kotol, hukoooot, 180 ... stacilo, uz sa blizi zaciatok dediny.
Vraciam sa spat po starej ceste. Vychadzam z Hrnciaroviec, pripajam sa z V-cka z lava do prava na hlavnu. V pravo teda ide hlavna, ale ja nic nevidim !!! Instruktor hovori: To by ste mali stihnut, to stihnete ! Oproti mne je uplne prazdna cesta. Este raz sa chcem pozriet na hlavnu, ci tam naozaj nic nejde, ale kdeze, z tohoto auta nie je nic vidiet. Tak na drzovku: tuk-tuk do lavej packy, dvojka, plny kotol, idem v protismere. Uz mam vyse 100, trojka pokracujem radsej stale v protismere, predomnou je dlha rovinka a ziadne auto. Pozriem do spatneho: kde je ta V-ckova krizovatka ? Za mnou nikde nic. No fasa, to bol adrenalin.
Pokracujem dalej po hlavnej. Cesta je rovna, nic zaujimave. Tak si uzivam podradovanie a predbiehanie pod plnym plynom. Ten motor to je krasa. To je pravy zavodny zvuk. Ziadne ciste bublotanie, obycajne chrapcanie, cisty zvuk motorov robenych na vykon, pravy okruhovy zvuk.
Uz sa blizim ku koncu cesty. Pred domom stoji nieco oranzove. Aaaa. to je moj Pomaranc, uz ma caka az ho vytocim :). Este zaparkujem Ferrari pred domom, este aj cuvam tak ako s Mustangom. Vystupujem von a uvedomujem si, ze je to mozno posledny krat v mojom zivote, co vystupujem z takehoto auta, cisteho supersportu. Prehodil som este zopar slov s instruktorom, este som si obzrel auto z vonku a uz som sa isiel venovat Pomarancovi. Odchadzam.
V ST-cku si pripadam ako na stolicke u kadernicky, hrozne vysoko. Ale zasa mam prehlad o vsetkom, co sa deje vonku, pred autom, vedla auta, za autom. Konecne ! Toto je auto do premavky. Zaroven si pripadam ako vo Fabii, nic zaujimave. Moj Pomaranc mi pripadal ako bezne auto, ktore ma skoro kazdy naokolo. Bude to asi tym, ze kym za Pomarancom sa obzera kazdy druhy clovek, za Ferrari sa obzera uplne kazdy, dokonca ludia vychadzali na cestu. A to je koniec mojho vyletu.
Podme k mojim poznatkom :)
Plusy:
- po otvoreni dveri hned je vidiet, ze ide o sportove auto. Nizka podlaha, nizko sedacka, nizko strecha.
- grip som sice nemal moznost vyskusat poriadne, ale mal som pocit, ze to auto je prilepene
- rozlozenie vahy vybrorne, ziadne nervacenie s pretacavym smykom ci nedotacavym smykom pri pridani plynu. Po ubrani plynu islo pekne cele auto do strany
- odozva volantu vyborna, zasluzi si pochvalu
- motor fantasticky, brutalny tah pri hocijakom prevodovom stupni a hocijakych otackach (aj pod 2000)
- packy pod volantom su fantasticka vec, vsetko je zrazu jednoduche. Clovek nemusi mysliet na vsetky veci okolo ako je pustit plyn, stlacit spojku, trafit spravnu rychlost. Jednoducho noha na podlahe a stacis packu
- excelentne tvrdy podovozok, krasne kopiroval povrch cesty
- brzdy, sice som ich neskusal uplne na fest, ale boli tiez hladucke, brzdili bez zavahania.
Minusy:
- roboticka prevodovka. Je to hrozne, takuto prevodovku v zivote nechcem. Dlho trvalo preradenie, mozno aj viac ako 1 sec, takze ked som isiel predbiehat, nacvakal som si nizsiu rychlost a pridal plyn, lenze dlho nic, az neskor velky sek spojky a konecne som sa zacal hybat. Treba s tym jazdit ako s automatom, cize vsetko hrozne dlho trva
- nestabilne auto pri preradovani. Na to ma instruktor hned upozornil, ze je to nestabilne a v zakrute nech radsej nepreradujem. Pocas cesty sa mi to len potvrdilo. Ta spojka je hrozne natvrdo a preradovat v zakrute je o buracku. Samozrejme pri nizkych otackach to je jedno, hovorim o sportovej jazde.
- vyhlad z auta stoji za hovno s prepacenim. Nie je vidiet tesne pred auto, nie je vidiet vedla auta. Dozadu je vidiet este dobre. Ale orientacia na slabo prehladnych miestach je hrozna.
- s takto naladenym podvozkom by som o 2 tyzdne bol v nemocnici na operacii chrbtice. To je dan za kvalitne vedenie auta a prikladne kopirovanie vozovky
Ferrari je uzasne auto, ziadne hranie sa na obyvacku. Nekompromisne nizke, nekompromisne nadesignovane. Nikto podla mna nespekuloval, ako oddelit zvuk motora od kabiny, mal som skor opacny dojem. Pri plnom vykone sa vo vnutri nikto neporozprava, teda da sa, ale to uz musi clovek hucat ako na diskoteke. Jednoducho toto Ferrari je prave sportove auto.
Skoda vsak tej prevodovky, ktora je velkou brzdou sportovej jazdy. Clovek musi neustale rozmyslat, ci mu stoji za to v tej chvili prist na 1-2 sec o vykon.
Zaroven si dovolim tvrdit, ze toto auto bol pokus o zladenie supersportu s poziadavkami "slachty" na komfort riadenia a teda aj na automaticku prevodovku. Pokusili sa zo supersportu spravit auto, ktore dokaze ovladat aj bohata blondynka. Z tohoto pohladu by som jednoznacne preferoval manualnu prevodovku a spojkovy pedal. Potom by toto auto bolo idealnou hrackou na volny cas.
To je asi tak vsetko :)
Komentáre